EOF

Vyhlasujem EOF _ end of file - ďalej už týmto monoklom nedovidím.

Svet poviedok, kníh a filmu  sa presunul na môj autorský web kandrikova.skfan.net

Seriál Defiance

Defiance  (od fiance, čiže snúbenec... od prvej minúty pozerania sa bavím na predstave kto sa v tomto kúsku zasnúbi a on sa naozaj niekto zasnúbi:D - no nezabiješ sa?) - neklasicky klasická scifáreň. (Poznámka v zátvorke je môj interný vtip, tak si to nevysvetľujte zle, AJ mi je bližšia, než aby som nevedela, čo to označenie znamená, ale slovné hračky podporené dejom príbehu sú vzácne, tak mi ich, pekne prosím, neberte.)

Pri pozeraní tohto seriálu akoby vám na javisku defilovala zároveň počítačová hra aj Rómeo a Júlia, všetko zamiešané minulými a budúcimi kulisami a dochutené štipkou poriadne prešibaného zla a zle utajovaného dobra. Dobre hláškujú inolani (alebo tak nejako sa volajú) - bohužiaľ, väčšina ich suchého humoru zrejme padne za  obeť prekladu, najsexi sú osoby bloňdavé, tradične, ale sú aj najzlejšie. A všetko medzi tým ma zaujíma. Skúsim aj nabudúce. Aj keď hľadanie času na to, čo ma baví je téma na hrubý román.

EDIT: 30.5.2013
po šiestich dieloch taká dlhá pauza. Mám deficit. :D:D

Kategória: Seriesrush

Autor: Monika Chapter Kandriková

Banshee

Alan Ball má nového miláčika.

Keď som počula, že povestný príbehotvorca chystá novú serku s názvom Banshee, bola som nadšená. Pre osobu odležanú vo fantastickej marináde je banshee minimálne uvrešťaná ženská, čo predpovedá cudziu smrť a maximálne príšera z vesmíru, jačiaca ostošesť.

Popis podľa Balla ma dokonale sklamal - Banshee je mestečko? Pýtala som sa vduchu wtf?!!, čo má byť toto za úlet. Moja dôvera v schopnosti tvorcu True Blood a Six Feet Under nebola však otrasená v základoch, iba kde-tu mierne naštrbená, nenechala som sa odradiť.

Pozrela som si prvé tri časti seriálu a ,čuduj sa svete, škrečiace strašidlo sa vrátilo.

Banshee, to mestečko Banshee, ktoré si Ball vybral JE príšera, čo kričí vo dne v noci. Ryčí od strachu a volá po spravodlivosti, narieka bolesťou a vzdychá po láske. Zatína päste zlosťou, po zásluhe láme kosti a trpiacim zo zásady nepomáha. Skôr im hádže polená pod nohy. A len Ball vie, kde jej bude koniec.

Iba tak málo prezradím - pretože čokoľvek ďalšie by sa volalo spoiler. A ja zo zásady, čítaj obyčajne, nespoilerujem. Až niekedy inokedy.

Kategória: Seriesrush

Autor: Monika Monstercatcher Kandriková

Som Sookie, servírka!

True Blood vraj nastávajú krušné dni, režisér to zabalil pred uvedením ostatnej série, tak ktovie akože dopadne. Pripomeňme si preto, že boli časy, keď sme Billa s Ericom iba spoznávali a Sookie bola iba servírka. 

ZOBRAZIŤ POVIEDKU
„Som servírka.“ Hnevlivé zazretie vyrylo Sookie medzi obočím brázdičku.  „Na také hlúposti nemám čas, Eric!“

Vysoký blonďavý upír stisol svojou obrovskou upírou stonky velikánskej kytice ruží, ktorú držal v rukách, tlmený zvuk drveného dreva a praskajúcich kĺbov bol takmer totožný. „Bez teba to nejde, Sookie!“ 

Bol pripravený prosiť, bol iste ochotný aj plaziť sa, ale  blondínka nemala zľutovanie.

„Hovorím nie, Eric. NIE!“   

Hlboký výstrih bieleho trička so zeleným nápisom U Merlota sa vzdúval pobúrením, Sookie od rozčúlenia trhane dychčala. Ako si  tento namyslený, drzý a vtieravý upír môže dovoliť prísť otravovať s takým pochybným návrhom. Kvôli niekomu, kto v sebe nemá kúska hanby, ona veru nič dlhé a hladké do ruky brať nebude.

„Nezahrávaj sa so mnou, Sookie!!“

Vyhrážky. To k Ericovi vždy sedelo. Keď veci nejdú po dobrom, iste pôjdu po zlom, také je jeho krédo.  Ale tento krát padla kosa na kameň.

„Pch!“

Od-pch-kala ho a zatvorila mu dvere pred nosom. Ani keby doniesol päťdesiat ruží, a nie len nejakých asi tridsať, nepresvedčí ju. Nie je žiadna pipka - Hej, počkaj!, ktorá sa fláka po krčmách a trávi čas s kadekým.

Aj keď – Eric nie je práve kadekto, posledné skutočné žijúce vikingské knieža malo všetky predpoklady byť spoločníkom ako sa patrí. Kedysi dávno polihoval pri veľkom murovanom kozube v dlhánskom plášti, obrúbenom kožušinou zabitých vlkov a s korunkou na hlave, trávil čas objímajúc ženy a dievčatá a... a a meč hodný svojho postavenia. Ufff.

Imidž už zmenil, radšej sa poflakuje v čiernych kožených legínach a tielku, z ktorého vykúkajú jeho široké, riadne osvalené ramená ako vytesané z mramoru. Len s babami je na tom stále rovnako. Jeho úzke boky a pevný zadok nič iné nevedia, večne sa  mykajú do rytmu dopredu a dozadu, dnu a von, von a dnu. Otrasné.

Sookien konský chvost by porazil aj ohánku bohatierskeho tátoša, keď sa  prudko otočila, aby pokračovala v prípravách na príchod hostí.

„Nie neberiem ako odpoveď,“ zahučal na ňu z výšky Ericov hlas, stál jej rovno v ceste.

Zasraný Eric! Skoro z duše vyskočila. Musel expresne rýchlo obehnúť dom a vojsť dovnútra zadným vchodom.

Toto už Sookie vážne rozčertilo. „Sám si to chcel.“

Uchytila do rúk tágo, zlomila ho na dve časti a sčista-jasna vrazila jeden ostrý koniec do rozložitej hrude prastarého princa.  

Hrubý prúd krvi vystrekol Erikovi z úst, očné buľvy mu vytiekli, líca sa zvraštili. Z diery v hrudi crčali červené a čierne tekutiny a mocné, úchvatné svaly sa menili na zdrapy. Všetko, čo zostalo z Erica sa zložilo k Sookieným nohám ako plandavá handrová bábika. A čochvíľa aj z toho zvyšku zostala len lepkavá naťahovacia mláka.

Bŕŕŕr!!! Vytrieť z dlážky ostatky upíra je skutočný hnus, tá malá ujačaná servíročka z Drakulandu dobre vedela, prečo pritom vždy vreští ako o život. Sookie trvalo viac ako hodinu pokým všecíčko to hnusné zozbierala a vyvláčila do bioodpadu.

Ale mala hotovo. Konečne. Naliala si zaslúženého panáka škótskej, ktorého jedinou úlohou bolo zahnať z jej pamäti otrasné spomienky na mazľavosť a priľnavosť všetkého krvavého. Veľmi to nefungovalo. Otvorila si teda ešte  pivo a sadla si do boxu pri biliardovom stole, aby si trošku odpočinula.

„Sookie, voniaš po krvi a násilí,“  zasupel pri nej náhle čísi divne pridusený hlas. Nebola sama!

Franklin sa pri nej vynoril ako anjel pomsty. Ako dlho tu už bol? Čo všetko videl? Mala by sa začať báť? Pach ju prezrádzal, zaiste. Lenže pre Franklina, podľa toho, čo o ňom od Tary počula, bola aróma smrti len závanom ópia, jointom z marihuany, videla mu v tvári, aký je tou vôňou fascinovaný. Sklonený nad jej stoličkou k nej privoniaval stále viac a viac rozvášnený.  Nakoniec mu vybehli zuby.  Aj bez nich bol ošklivý viac ako dosť.

Sookie sa prestala strachovať a začala sa hnevať, nie je predsa žiadna jednohubka na niečom tanieri. „Vypadni odtiaľto!“ prikázala mu.

„Vybral som si ťa Sookie. Budeš so mnou, len so mnou. S tebou mám šancu vyhrať.“

Zobral do svojich hnusných pazúrov koniec jej copu a priložil si ho k ústam. Pomätenec! Prudko doňho strčila, musel trošku ustúpiť ak len nechcel spadnúť na zem. Sookie to využila, postavila sa rovno pred neho a zodvihla hlavu, aby sa mu, veľmi nahnevane, zapozerala do očí.

„Ericovi som už vysvetlila, že tráviť čas takýmto spôsobom mi nesedí. Nikdy pri tom nemám pokoj, všetci naokolo myslia čudne, na spôsob, ktorým sa dá najlepšie triafať, a ako pekne pri tom triafaní držím zadok, mám v hlave celý čas jeden veľký virvar. A ak sa nechcem z neho zblázniť musím sa ovládať, a potom sa, samozrejme,  nesústredím a vôbec sa mi nedarí.“

„Ale ja ťa potrebujem, Sookie, lebo ak budeš ty na mojej strane, budeme najlepší!“Odmlčal sa a vypúlil na ňu oči.
Jediná vec, ktorá bola na Franklinovi nádherná, boli práve jeho oči. Boli veľké, belasé, s dlhánskymi mihalnicami. Dokonalé, prekrásne, psie oči vo veľmi, veľmi šerednej tvári. Akoby ich v zlom béčkovom horore vyrezali z hlavy nevinného šteniatka a proti ich vôli ich trasplantovali do ksichtu toho hrozného oškliváka.   

„Nezabudol si na niečo?“ Sookie dávno stratila trpezlivosť.  „Patrím Billovi.“

„To vyriešim raz-dva, moja milá,“ rozhodil Franklin nadšene rukami. „Compton je nešikovné, neschopné decko. S ním si poradím ľavou zadnou.“

Obrátil sa k Sookie chrbtom. Ponúkal jej príležitosť. A príležitosť robí zlodeja.

Druhá polovica zlomeného tága postávala nevyužitá v kúte na dosah. Stačilo máličko, natiahnuť ruku, zmobilizovať trošku sily...

A bác...  Pichľavý kus dreva sa zapichol do Franklinovho chrbta ako nič, prerazil ho skrz-naskrz. Paráda!

Až na tie krvavé trhance a žuvance na dlážke. Len teraz ju vytrela. Krucinál!

Chtiac-nechtiac sa Sookie musela naštartovať a pustiť sa znovu do práce. Kopla do seba druhé pivo na ex a vrátila sa do kúpeľne po vedrá a handry. Na druhý krát už mala viacej praxe, upratala potvoru rozliatu na kolomaž za polovičný čas. 

Keď mala hotovo, zase!, bola urobená ako hovädo. Ako keby ťahala predĺženú šichtu u Merlota rovno v deň miestnych motorkárskych pretekov alebo tanečného derby so susednými kovbojmi. Radšej už nikdy viac žiadneho upíra nezabije.  Hoci, bol to dobrý pocit, vedieť, že si na ňu príšery nemôžu veľmi dovoľovať.

„Sookie, si pripravená?“ ozvalo sa odrazu odkiaľsi zozadu.

„Bill?!!“ Sookie pojašene zvýskla a celá podskočila. Prekliate upírske schopnosti! Aj Bill sa pred ňou vynoril rovnako znenazdajky, ako nie tak dávno jeho blonďavý šerif. Niekto by mal nemŕtvych naučiť slušne sa správať. Hlavne klopať!

„Na čo mám byť pripravená?“ prehlásilo neisto. Bola trošku zmätená. Zabudla na niečo?

„Dohodli sme sa. Dnes predsa ideš so mnou.“  

Sookie sa prehrabávala vo svojej pamäti. Nemala pocit, že by niečo niekomu sľubovala, nespomínala si. Možno za ňu rozhodol Bill. Robil to často. Zvykne sa takto správať. Ako Veľký Šéf, ktorému má ona robiť otroka.

Vybral si zlý deň. Dnes bola v bojovej nálade.  Bola prepracovaná, mala všetkého až po krk! Chcelo sa jej iba ľahnúť si do postele a odpočívať. Nechať sa hladiť, rozmaznávať, možno trošku vzrušiť... Dokonca si verila, že by dokázala aj odtiahnuť kolená od seba, ak by si ju Bill chcel vziať.

Ale ísť niekam sa jej nechcelo, na to už nemala silu a už vôbec nie chuť. Zvlášť keď je Pán Upír Compton taký panovačný! Keby vedel, čo tu dnes večer porábala, nebol by taký nadutý! Hoplá?

Ešte šťastie, že jej Bill nemôže čítať myšlienky, rovnako ako ona nemôže čítať tie jeho.  Rozhodne sa mu nechystala zavesiť na nos koľko vedier krvavého hnusu zostane z jedného mŕtveho upíra. Len dúfala, že si  nevšimol, že na hnijúcej hromade bioodpadu za barom pribudlo pekných pár funtov čerstvej organickej hmoty.

„Mala som ťažký deň,“ prehovorila neutrálne. Pripravovala si pôdu, aby mohla zaskočiť na toaletu prepudrovať si nos a navoňať sa LaFayetovou Miss Sporty, aby Bill náhodou nezistil, po čom že to páchne.

Ale Billov nos sa, podľa všetkého, Franklinovmu naozaj rovnať nemohol, nevykazoval žiadne známky podozrievavosti. Ak ho navyše ešte trošičku rozptýli, všetko dobre dopadne. Tak do toho!
Billovo hrdlo objímala rada. Zavesila sa mu na krk a pýtala si bozk, spoly opretá o jeho telo. Aj bozkávala ho veľmi rada. Z každého dotyku ich pier prýštil život, hoci bol Bill mŕtvy, ako mŕtvejší. Zakaždým keď sa takému bozku oddala, jej úbohý život, aj so všetkými zasranými problémami, prestával existovať, všetko zlé sa vždy na dobré obrátilo. 
Až na dnes. Bill si stále húdol tú istú pesničku a na jej názor kašlal.

„Musíme ísť ak nechceme prísť neskoro. Vieš, že náš už čakajú.“  

Nútil ju kamsi ísť, a jej sa nechcelo. „Radšej by som zostala doma, Bill,“ zaprosila.

Komunikácia je základ. Keď mu ona povie, čo chce, on jej to dá, tak to predsa u zamilovaných párov chodí. Ešte stále boli pár. Bill ju má rád, určite sa dohodnú. 
Prstíkmi mu začala tancovať po krku a hrudi, vedela ako veľmi ho tým dokáže poblázniť. Privieral oči a vyzeral nalomený, možno sa nakoniec nechá ukecať. A to by mal. Lebo ak nie, ona stále môže použiť ďalšie tágo.

„Ale sľúbili sme, že prídeme.“  

Neprestal naliehať. Postavil si hlavu. Nechcel rozumieť, nechápe ju a nepočúva! Prešmykla sa okolo stola a schytila do ruky to čosi dlhé a hladké. 
„Sookie?“  

V Billových rozšírených očiach sa dalo čítať mnoho viet, končiacich otáznikom. Ak ju prekukol, má namále, bez momentu prekvapenia jej šanca na úspech rapídne poklesla. A možno by ho predsa len nemala zabíjať, potom bude zasa musieť ešte raz všetko vyčistiť, vyvláčiť von ťažké plné vedrá a vytrieť celú drážku.
Bola taká unavená. Boleli ju ruky, nohy aj chrbát, ďalšia dávka upírieho sajrajtu ju asi zabije.

Ale on si nedal povedať, stále ju chcel kamsi vytiahnuť, vraj: Poďme už, meškáme. Vzal si snáď do hlavy, že je jeho otrokyňa, alebo čo?! Čím skôr ho zabije, tým lepšie! Tým skôr bude mať pokoj a bude môcť ísť do postele. 

„Sookie!“ 

Billov neuveriteľne trpezlivý hlas nakoniec zaúčinkoval, Sookie sa prebrala z polospánku. Nechápala prečo sedí v ratanovom kresielku doma na verande, keď ešte pred sekundou trčala v práci a premýšľala o zabíjaní.   Dezorientovaná sliepňala očami do tmy a čudovala sa, že má prázdne ruky a Bill na ňu hľadí tak pobavene.  

Potom sa jej vybavili skutočné okolnosti, ktoré sa jej vkradli do hlavy a prinútili ju vidieť veci. Včera sľúbili kamarátom, že sa stavia u Merlota, aby si mohli zahrať partičku biliardu, celý rok si to iba sľubovali a nikdy sa nezišli. Ale ona mala za sebou šialený deň plný driny, a kým na Billa čakala, premohol ju spánok.  

Asi nedriemala dlho, lebo sa necítila o nič lepšie, ako keď usínala. Bola úplne vyšťavená. Už nemala silu kamsi chodiť. Chcelo sa jej iba oddychovať. Prečo vlastne Bill súhlasil, že si hodia partičku? Upíri by sa s tágom hrať nemali, tágo je predsa pre upíra veľmi ošemetná vec.

Ibaže zostať doma tiež nedávalo zmysel. Bol predsa Silvester. U Merlota bude Tara, LaFayete a Sam, aj Jason a všetci ostatní priatelia. Bude milé stráviť s nimi aspoň trošku času, pomilovať sa z Billom stihne aj potom, keď si všetci navzájom poprajú šťastný nový rok. Najlepšie urobí, ak pôjde, bude mať síce v hlave kopec cudzích myšlienok, lebo taký veľký hurhaj emócií, ako býva v cudzích hlavách na sviatky, určite celkom potlačiť nedokáže. Ale s Billom po boku to už nejako vydrží.

A ak bude veľmi prehrávať, dá sa tágo použiť všelijakými spôsobmi.  

Musela mať v očiach veľmi šibalské ohníčky a nevysvetliteľne roztopašný úsmev, pretože Bill sa jej, celý zmätený, opýtal: „ČO?“

„Ale nič, “ odvetila mu tajomne a chytila sa ho okolo pásu. „Tak pôjdeme už?“

Určite to bude pekný večer, ale aj tak sa najviac tešila na chvíľu, keď sa vrátia domov. Na okamih, keď všetko, čo ju bude deliť od Billa, bude len ticho a vôňa čerstvo vypratých prikrývok. 

Kategória: fanfiction
Autor: Monika Secentity Kandriková
Prvé zverejnenie: 31.12.2011 na webe: www.secentity.skfan.net

(Všetky verejne známe postavy a scény z filmov a seriálov, všetky ilustračné obrázky a preklady dialógov, hocičo, čo už bolo vymyslené a zverejnené je majetkom legálneho vlastníka. Made not for profit, just for fun!)