True Blood vraj nastávajú krušné dni, režisér to zabalil pred uvedením ostatnej série, tak ktovie akože dopadne. Pripomeňme si preto, že boli časy, keď sme Billa s Ericom iba spoznávali a Sookie bola iba servírka.
ZOBRAZIŤ POVIEDKU
„Som servírka.“ Hnevlivé
zazretie vyrylo Sookie medzi obočím brázdičku. „Na také hlúposti nemám čas, Eric!“
Vysoký blonďavý upír stisol svojou
obrovskou upírou stonky velikánskej kytice ruží, ktorú držal
v rukách, tlmený zvuk drveného dreva a praskajúcich kĺbov bol takmer
totožný. „Bez teba to nejde,
Sookie!“
Bol pripravený
prosiť, bol iste ochotný aj plaziť sa, ale blondínka nemala zľutovanie.
„Hovorím nie, Eric.
NIE!“
Hlboký výstrih
bieleho trička so zeleným nápisom U Merlota sa vzdúval
pobúrením, Sookie od rozčúlenia trhane dychčala. Ako si tento namyslený, drzý
a vtieravý upír môže dovoliť prísť otravovať s takým pochybným návrhom.
Kvôli niekomu, kto v sebe nemá kúska hanby, ona veru nič dlhé a hladké
do ruky brať nebude.
„Nezahrávaj sa so
mnou, Sookie!!“
Vyhrážky. To
k Ericovi vždy sedelo. Keď veci nejdú po dobrom, iste pôjdu po zlom, také
je jeho krédo. Ale tento krát padla kosa
na kameň.
„Pch!“
Od-pch-kala ho
a zatvorila mu dvere pred nosom. Ani keby doniesol päťdesiat ruží,
a nie len nejakých asi tridsať, nepresvedčí ju. Nie je žiadna pipka - Hej,
počkaj!, ktorá sa fláka po krčmách a trávi čas s kadekým.
Aj keď – Eric nie
je práve kadekto, posledné skutočné žijúce
vikingské knieža malo všetky predpoklady byť spoločníkom ako sa patrí. Kedysi
dávno polihoval pri veľkom murovanom kozube v dlhánskom plášti, obrúbenom kožušinou
zabitých vlkov a s korunkou na hlave, trávil čas objímajúc ženy
a dievčatá a... a a meč hodný svojho postavenia. Ufff.
Imidž už zmenil,
radšej sa poflakuje v čiernych kožených legínach a tielku, z ktorého
vykúkajú jeho široké, riadne osvalené ramená ako vytesané z mramoru. Len s
babami je na tom stále rovnako. Jeho úzke boky a pevný zadok nič iné
nevedia, večne sa mykajú do rytmu dopredu
a dozadu, dnu a von, von a dnu. Otrasné.
Sookien konský
chvost by porazil aj ohánku bohatierskeho tátoša, keď sa prudko otočila, aby pokračovala v prípravách na príchod hostí.
„Nie neberiem ako
odpoveď,“ zahučal na ňu z výšky
Ericov hlas, stál jej rovno v ceste.
Zasraný Eric! Skoro
z duše vyskočila. Musel expresne rýchlo obehnúť dom a vojsť dovnútra zadným
vchodom.
Toto už Sookie
vážne rozčertilo. „Sám si to chcel.“
Uchytila do rúk tágo,
zlomila ho na dve časti a sčista-jasna vrazila jeden ostrý koniec do rozložitej
hrude prastarého princa.
Hrubý prúd krvi
vystrekol Erikovi z úst, očné buľvy mu vytiekli, líca sa zvraštili.
Z diery v hrudi crčali červené a čierne tekutiny
a mocné, úchvatné svaly sa menili na zdrapy. Všetko, čo zostalo z Erica sa
zložilo k Sookieným nohám ako plandavá handrová bábika. A čochvíľa aj
z toho zvyšku zostala len lepkavá naťahovacia mláka.
Bŕŕŕr!!! Vytrieť
z dlážky ostatky upíra je skutočný hnus, tá malá ujačaná servíročka
z Drakulandu dobre vedela, prečo pritom vždy vreští ako o život.
Sookie trvalo viac ako hodinu pokým všecíčko to hnusné zozbierala a vyvláčila
do bioodpadu.
Ale mala hotovo.
Konečne. Naliala si zaslúženého panáka škótskej, ktorého jedinou úlohou bolo zahnať z jej
pamäti otrasné spomienky na mazľavosť a priľnavosť všetkého krvavého.
Veľmi to nefungovalo. Otvorila si teda ešte pivo a sadla si do boxu pri biliardovom
stole, aby si trošku odpočinula.
„Sookie, voniaš po
krvi a násilí,“ zasupel pri nej
náhle čísi divne pridusený hlas. Nebola sama!
Franklin sa pri nej
vynoril ako anjel pomsty. Ako dlho tu už bol? Čo všetko videl? Mala by sa začať
báť? Pach ju prezrádzal, zaiste. Lenže pre Franklina, podľa toho, čo o ňom
od Tary počula, bola aróma smrti len závanom ópia, jointom z marihuany, videla mu
v tvári, aký je tou vôňou fascinovaný. Sklonený nad jej stoličkou
k nej privoniaval stále viac a viac rozvášnený. Nakoniec mu vybehli zuby. Aj bez nich bol ošklivý viac ako dosť.
Sookie sa prestala
strachovať a začala sa hnevať, nie je predsa žiadna jednohubka na niečom
tanieri. „Vypadni odtiaľto!“ prikázala mu.
„Vybral som si ťa
Sookie. Budeš so mnou, len so mnou. S tebou mám šancu vyhrať.“
Zobral do svojich
hnusných pazúrov koniec jej copu a priložil si ho k ústam. Pomätenec!
Prudko doňho strčila, musel trošku ustúpiť ak len nechcel spadnúť na zem. Sookie to využila, postavila sa rovno pred neho a zodvihla hlavu, aby sa mu, veľmi
nahnevane, zapozerala do očí.
„Ericovi som už
vysvetlila, že tráviť čas takýmto spôsobom mi nesedí. Nikdy pri tom nemám
pokoj, všetci naokolo myslia čudne, na spôsob, ktorým sa dá najlepšie triafať, a ako pekne pri tom triafaní držím zadok, mám v hlave celý čas jeden veľký virvar. A ak sa nechcem z neho zblázniť musím sa ovládať, a potom sa, samozrejme, nesústredím a vôbec sa mi nedarí.“
„Ale ja ťa
potrebujem, Sookie, lebo ak budeš ty na mojej strane, budeme
najlepší!“Odmlčal sa a vypúlil na ňu oči.
Jediná vec, ktorá
bola na Franklinovi nádherná, boli práve jeho oči. Boli veľké, belasé, s dlhánskymi
mihalnicami. Dokonalé, prekrásne, psie oči vo veľmi, veľmi šerednej tvári. Akoby
ich v zlom béčkovom horore vyrezali z hlavy nevinného šteniatka
a proti ich vôli ich trasplantovali do ksichtu toho hrozného oškliváka.
„Nezabudol si na
niečo?“ Sookie dávno stratila trpezlivosť.
„Patrím Billovi.“
„To vyriešim
raz-dva, moja milá,“ rozhodil Franklin nadšene rukami. „Compton je nešikovné,
neschopné decko. S ním si poradím ľavou zadnou.“
Obrátil sa
k Sookie chrbtom. Ponúkal jej príležitosť. A príležitosť robí
zlodeja.
Druhá polovica
zlomeného tága postávala nevyužitá v kúte na dosah. Stačilo máličko, natiahnuť ruku, zmobilizovať
trošku sily...
A bác... Pichľavý kus dreva sa zapichol do Franklinovho chrbta ako nič, prerazil ho skrz-naskrz. Paráda!
Až na tie krvavé
trhance a žuvance na dlážke. Len teraz ju vytrela. Krucinál!
Chtiac-nechtiac sa
Sookie musela naštartovať a pustiť sa znovu do práce. Kopla do seba druhé pivo
na ex a vrátila sa do kúpeľne po vedrá a handry. Na druhý krát už
mala viacej praxe, upratala potvoru rozliatu na kolomaž za polovičný čas.
Keď mala hotovo,
zase!, bola urobená ako hovädo. Ako keby ťahala predĺženú šichtu u Merlota
rovno v deň miestnych motorkárskych pretekov alebo tanečného derby so susednými
kovbojmi. Radšej už nikdy viac žiadneho upíra nezabije. Hoci, bol to dobrý pocit, vedieť, že si na ňu
príšery nemôžu veľmi dovoľovať.
„Sookie, si
pripravená?“ ozvalo sa odrazu odkiaľsi zozadu.
„Bill?!!“ Sookie pojašene
zvýskla a celá podskočila. Prekliate upírske schopnosti! Aj Bill sa pred ňou
vynoril rovnako znenazdajky, ako nie tak dávno jeho blonďavý šerif. Niekto by mal nemŕtvych
naučiť slušne sa správať. Hlavne klopať!
„Na čo mám byť
pripravená?“ prehlásilo neisto. Bola trošku zmätená. Zabudla na niečo?
„Dohodli sme sa.
Dnes predsa ideš so mnou.“
Sookie sa prehrabávala vo svojej pamäti. Nemala pocit, že by niečo niekomu sľubovala,
nespomínala si. Možno za ňu rozhodol Bill. Robil to často. Zvykne sa takto
správať. Ako Veľký Šéf, ktorému má ona robiť otroka.
Vybral si zlý deň.
Dnes bola v bojovej nálade. Bola
prepracovaná, mala všetkého až po krk! Chcelo sa jej iba ľahnúť si do postele
a odpočívať. Nechať sa hladiť, rozmaznávať, možno trošku vzrušiť...
Dokonca si verila, že by dokázala aj odtiahnuť kolená od seba, ak by si ju Bill
chcel vziať.
Ale ísť niekam sa
jej nechcelo, na to už nemala silu a už vôbec nie chuť. Zvlášť keď je Pán
Upír Compton taký panovačný! Keby vedel, čo tu dnes večer porábala, nebol by
taký nadutý! Hoplá?
Ešte šťastie, že jej
Bill nemôže čítať myšlienky, rovnako ako ona nemôže čítať tie jeho. Rozhodne sa mu nechystala zavesiť na nos koľko
vedier krvavého hnusu zostane z jedného mŕtveho upíra. Len dúfala, že si nevšimol, že na hnijúcej hromade bioodpadu za barom pribudlo pekných pár
funtov čerstvej organickej hmoty.
„Mala som ťažký
deň,“ prehovorila neutrálne. Pripravovala si pôdu, aby mohla zaskočiť na toaletu
prepudrovať si nos a navoňať sa LaFayetovou Miss Sporty, aby Bill náhodou
nezistil, po čom že to páchne.
Ale Billov nos sa, podľa všetkého, Franklinovmu naozaj rovnať nemohol, nevykazoval žiadne známky podozrievavosti. Ak ho navyše ešte trošičku rozptýli, všetko dobre dopadne. Tak do toho!
Billovo hrdlo
objímala rada. Zavesila sa mu na krk a pýtala si bozk, spoly opretá o jeho
telo. Aj bozkávala ho veľmi rada. Z každého dotyku ich pier prýštil život,
hoci bol Bill mŕtvy, ako mŕtvejší. Zakaždým keď sa takému bozku oddala, jej
úbohý život, aj so všetkými zasranými problémami, prestával existovať, všetko zlé
sa vždy na dobré obrátilo.
Až na dnes. Bill si stále húdol tú istú pesničku
a na jej názor kašlal.
„Musíme ísť ak
nechceme prísť neskoro. Vieš, že náš už čakajú.“
Nútil ju kamsi ísť,
a jej sa nechcelo. „Radšej by som
zostala doma, Bill,“ zaprosila.
Komunikácia je
základ. Keď mu ona povie, čo chce, on jej to dá, tak to predsa u zamilovaných párov chodí. Ešte stále boli pár. Bill ju má rád, určite sa dohodnú.
Prstíkmi mu
začala tancovať po krku a hrudi, vedela ako veľmi ho tým dokáže poblázniť. Privieral oči a vyzeral nalomený, možno sa nakoniec nechá ukecať. A to by mal. Lebo ak
nie, ona stále môže použiť ďalšie tágo.
„Ale sľúbili sme,
že prídeme.“
Neprestal naliehať.
Postavil si hlavu. Nechcel rozumieť, nechápe ju a nepočúva! Prešmykla sa okolo stola
a schytila do ruky to čosi dlhé a hladké.
„Sookie?“
V Billových rozšírených
očiach sa dalo čítať mnoho viet, končiacich otáznikom. Ak ju prekukol, má
namále, bez momentu prekvapenia jej šanca na úspech rapídne poklesla. A možno by ho
predsa len nemala zabíjať, potom bude zasa musieť ešte raz všetko vyčistiť,
vyvláčiť von ťažké plné vedrá a vytrieť celú drážku.
Bola taká unavená.
Boleli ju ruky, nohy aj chrbát, ďalšia dávka upírieho sajrajtu ju asi zabije.
Ale on si nedal povedať, stále ju chcel kamsi vytiahnuť, vraj: Poďme už, meškáme. Vzal si snáď do hlavy, že je jeho otrokyňa, alebo čo?! Čím skôr
ho zabije, tým lepšie! Tým skôr bude mať pokoj a bude môcť ísť do
postele.
„Sookie!“
Billov neuveriteľne
trpezlivý hlas nakoniec zaúčinkoval, Sookie sa prebrala z polospánku. Nechápala
prečo sedí v ratanovom kresielku doma na verande, keď ešte pred sekundou
trčala v práci a premýšľala o zabíjaní. Dezorientovaná
sliepňala očami do tmy a čudovala sa, že má prázdne ruky a Bill na ňu
hľadí tak pobavene.
Potom sa jej
vybavili skutočné okolnosti, ktoré sa jej vkradli do hlavy a prinútili ju vidieť
veci. Včera sľúbili kamarátom, že sa stavia u Merlota, aby si mohli zahrať
partičku biliardu, celý rok si to iba sľubovali a nikdy sa nezišli. Ale ona
mala za sebou šialený deň plný driny, a kým na Billa čakala, premohol ju spánok.
Asi nedriemala
dlho, lebo sa necítila o nič lepšie, ako keď usínala. Bola úplne
vyšťavená. Už nemala silu kamsi chodiť. Chcelo sa jej iba oddychovať. Prečo
vlastne Bill súhlasil, že si hodia partičku? Upíri by sa s tágom hrať nemali, tágo
je predsa pre upíra veľmi ošemetná vec.
Ibaže zostať doma tiež
nedávalo zmysel. Bol predsa Silvester. U Merlota bude Tara, LaFayete
a Sam, aj Jason a všetci ostatní priatelia. Bude milé stráviť
s nimi aspoň trošku času, pomilovať sa z Billom stihne aj potom, keď
si všetci navzájom poprajú šťastný nový rok. Najlepšie urobí, ak pôjde, bude mať síce v hlave kopec
cudzích myšlienok, lebo taký veľký hurhaj emócií, ako býva v cudzích
hlavách na sviatky, určite celkom potlačiť nedokáže. Ale s Billom po boku to už nejako vydrží.
A ak bude
veľmi prehrávať, dá sa tágo použiť všelijakými spôsobmi.
Musela mať
v očiach veľmi šibalské ohníčky a nevysvetliteľne roztopašný úsmev,
pretože Bill sa jej, celý zmätený, opýtal: „ČO?“
„Ale nič, “ odvetila mu tajomne a chytila sa ho okolo pásu. „Tak pôjdeme už?“
Určite to bude
pekný večer, ale aj tak sa najviac tešila na chvíľu, keď sa vrátia domov. Na
okamih, keď všetko, čo ju bude deliť od Billa, bude len ticho a vôňa čerstvo
vypratých prikrývok.
Kategória: fanfiction
Autor: Monika Secentity Kandriková
Prvé zverejnenie: 31.12.2011 na webe: www.secentity.skfan.net
(Všetky verejne známe postavy a scény z filmov a seriálov, všetky ilustračné obrázky a preklady dialógov, hocičo, čo už bolo vymyslené a zverejnené je majetkom legálneho vlastníka. Made not for profit, just for fun!)
