Zase som si raz uvedomila, že ešte stále čakám na poriadny film o Tarzanovi. Videla som ich dosť, lepšie aj horšie, minimálne dva seriály. Neuspokojili ma.
Najlepšie zo všetkých videných kúskov, ktoré sa mi dostali k rukám vyšiel film Tarzan v Manhattane. Joe Lara nebol síce plavovlasý ani modrooký, žil v modernom svete plnom áut a nosil šnurovacie topánky. Mal však niečo, čo Tarzan musí mať - bol srdcom divoch i gentleman zároveň. Nebál sa vystúpiť na obranu slabších, bol skoro neporaziteľný a ani na chvíľu nepôsobil ako opičiak v situáciách, keď opičiakom byť nemal.
Postava Tarzana bola pôvabná práve tým, že sa nikdy, opakujem Nikdy! neopičila po ľudoopoch. Tarzan si bol od istého času vedomý, že nie je ako oni a preto sa správal úplne inak. Kašlať na štúdie a nálezy detí vychovaných medzi zvieratami, verila som tomu vtedy a chcem tomu veriť aj teraz. Chcem toho Tarzana, o ktorom písal E.R:Burroughs, neohrozeného ochrancu nepoznačeného nenávisťou ani hamižnosťou ani inými hlúpymi ľudskými vlastnosťami a schopného veľkej dobroty a lásky, bežiaceho po konároch pralesných velikánov s rovnakou istotou ako po pevnej zemi.
Chce to skvelý scenár, parkúristov v komparze v hore i vo veľkomeste a krásneho lesného boha do hlavnej úlohy. Snáď sa raz dočkáme.
Kategória: movieworld
Autor: Monika Celuloidová Kandriková
Kategória: movieworld
Autor: Monika Celuloidová Kandriková
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára